Solidarita pre Ukrajinu

Po celom svete sa veľmi často a rozsiahlo diskutuje o bezpečnosti, ktorá je jednou z najvyšších hodnôt v živote celého ľudstva a tiež v osobnom živote každého človeka.

Svet sa postupne zjednocuje, aby pomohol Ukrajine, ktorá sama bojuje v najväčšej pozemnej vojne v Európe od roku 1945. Kyjev je v obkľúčení ruských tankov, leteckých úderov a delostreleckej paľby. Na znak solidarity sa rozsvietili svetlá na globálnych  pamiatkach vo farbách ukrajinskej vlajky. V Európe „symboly rozhorčenia“ blikajú na Eiffelovej veži v Paríži, Rímskom Koloseu, Brandenburskej bráne v Berlíne, v Londýne na Downing Street č. 10 a na Bratislavskom hrade. Od Santiaga po Sydney a Sacramento, od Tokia a Tchaj-pej po Tel Aviv, sa protestovalo proti vojne na Ukrajine. Napriek pandemii sa do ulíc v Prahe a Bratislave nahrnuli obrovské davy s transparentmi odsudzujúcimi túto agresiu Ruska.

Vlády po celom svete čelia rastúcemu tlaku, aby urobili viac pre okamžité zastavenie ruských vojenských operácii a bezpodmienečné stiahnutie ruských ozbrojených síl. Jeden z najväčších protestov bol v Gruzínsku, kde sa tisíce ľudí zhromaždili pred parlamentom v Tbilisi, aby požadovali rezignáciu premiéra Irakli Garibašviliho potom, ako sa odmietol pripojiť k uvaleniu sankcií na Putinov režim. V Spojených štátoch bary stiahli značky ruskej vodky z pultov a guvernéri Ohia a New Hampshire zakázali ich predaj. V odklone od svojej tradičnej úvodnej scénky v show "Saturday Night Live", odovzdali pódium ukrajinskému zboru Dumka z New Yorku, ktorý spieval hymnu "Modlitba za Ukrajinu.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v každodenných videosprávach  z hlavného mesta Ukrajiny, z ktorého odmieta odísť, smutne apeluje na svet so žiadosťami o ďalšiu vojenskú pomoc a uvalenie sankcií na Rusko  a v sobotu žiadal Europsku úniu, aby urýchlene prijala Ukrajinu za člena. Hovoril s vodcami vo Washingtone, Paríži, Ríme, Londýne, Prahe, Bratislave, Ankare a Varšave, zatiaľ čo sa stále snažil povzbudzovať národ k obrane vlasti. Medzinárodné reakcie nabrali na obrátkach, aj keď nie natoľko, aby zmenili Putinov názor na ukončenie vojny. Ďalšie kolóny tankov T-72 sa cez víkend presunuli cez hranice. „Kríza by mohla trvať dlho,“  priznal v piatok vysoký predstaviteľ Bidenovej administratívy.

Prvým znamením nádeje je, že Rusko v nedeľu navrhlo rozhovory s Ukrajinou na hranici s Bieloruskom. Zároveň však Putin nariadil, aby jeho jadrové sily boli v stave vysokej pohotovosti, v reakcii na to, čo nazval "agresívnymi prehláseniami" vodcov krajín v aliancii NATO. Bývalí americkí predstavitelia sú k Putinovým zámerom rokovať skeptickí. "Ja osobne nie som ten, kto by veril všetkému, čo Rusi hovoria,  ale myslím si, že je to pozitívne znamenie," povedal James Clapper, bývalý riaditeľ Národnej spravodajskej služby, v nedeľu na CNN. "To nie sú podmienky pre skutočnú diplomaciu, keď zbrane ako rakety, mínomety a delostrelectvo Moskvy mieria na ukrajinský ľud. Pokiaľ to Putin myslí s diplomaciou vážne, mal by okamžite zastaviť bombardovanie, nariadiť stiahnutie vojsk a "jednoznačne" povedať, že Rusko je "pripravené deeskalovať napätie," povedal novinárom hovorca Ned Price.

Za štyri dni od Putinovej invázie na Ukrajinu sľúbili Spojené štáty a európske národy zbrane za stovky miliónov dolárov. Nemecko dodá päťsto protilietadlových rakiet Stinger a tisíc protitankových zbraní. Vzhľadom k tomu, že hlavné mesto je bombardované zo štyroch strán, bude však ich doručenie do Kyjeva výzvou. V nedeľu USA tiež oznámilo ďalších päťdesiatštyri miliónov dolárov humanitárnej pomoci pre viac než sto tisíc Ukrajincov, ktorí už boli vojnou vysídlení. To znamená, že celková americká humanitárna pomoc sa od roku 2014 pohybuje len niečo málo cez štyristo miliónov dolárov. V krajine so štyridsaťštyri miliónmi obyvateľov je táto pomoc v priemere menej než desať dolárov na Ukrajinca.

Cez víkend skupina G-7, skupina najmocnejších ekonomík sveta, ktorá zahrňuje USA, hlavné európske mocnosti, Japonsko a Kanadu, oznámila päť rozsiahlych opatrení k odrezaniu Ruska od medzinárodného finančného systému. Tieto kroky obmedzia ruskú centrálnu banku v používaní jej zahraničných rezerv – odhadovaných na viac než šesťsto  miliárd dolárov. Opatrenia tiež obmedzia veľké ruské banky, aj keď nie všetky, v používaní systému SWIFT, ktorého prostredníctvom jedenásť tisíc bank v približne dvesto krajinách a teritóriách vykonáva a prijíma platby. V skratke je tento systém akousi zabezpečenou komunikačnou platformou, ktorú používajú banky, makléri a iné finančné inštitúcie na odosielanie a prijímanie informácií, ako sú pokyny na prevod peňazí do zahraničia, alebo vyrovnanie obchodov s cennými papiermi. Ide však iba o systém zasielania správ. Spoločnosť SWIFT so sídlom v Belgicku, vysiela zhruba štyridsaťdva miliónov správ denne. G-7 tiež vytvorila novú medzinárodnú pracovnú skupinu, ktorá má vyhľadať a zmraziť aktíva – vrátane jácht, lietadiel, luxusných áut a luxusných domov – ruských oligarchov v krajinách G-7.

Rusko by sa po odpojení od SWIFT-u mohlo dostať na pokraj bankrotu a v zásade by nemohlo predávať svoj štátny dlh. Tým by výrazne obmedzilo možnosť financovanie federácie. Na druhej strane ruský prezident Putin ubezpečil, že s týmto variantom krajina počíta a vytvorila si devízové rezervy. No aj tieto rezervy by sa pri zachovaní sankcií časom vyčerpali a nedostatok financií by sa prejavil na potrebe dramatických úsporných opatrení. Tie by následne dopadli na obyvateľstvo, vrátane nutnosti znižovať dôchodky. Štát by sa celkovo musel zbaviť množstva výdavkov, ktoré v súčasnosti realizuje. Okrem obchodu by táto kríza zastavila všetky investície a značne ochromila ruskú burzu. Rubeľ, ktorý už i tak padá, bude klesať ešte viac a inflácia prudko vzrastie a ruská centrálna banka bude "bezbranná", aby s tým niečo urobila. Dopad bude možné pocítiť okamžite.

Odborníci si myslia, že odpojenie Ruskej federácie od systému SWIFT v prvom rade paralyzuje obchod so zemným plynom, ropou, hliníkom či železnou rudou. Európa tak musí hľadať alternatívne zdroje a "starý" kontinent zatiaľ na túto možnosť nie je pripravený. Navyše, panujú obavy, že pre európskych veriteľov po odpojení bude ťažké získať z Ruska späť svoje peniaze. Európa tiež bude musieť byť ochotná nakupovať oveľa viac skvapalneného plynu, napríklad v USA či Katare. Výnimkou je len Veľká Británia, ktorá je najmenej závislá od ruského zemného plynu. Berie si približne iba 3 % z celkového objemu z Ruska.

V spoločnom prehlásení v sobotu západné štáty označili ruskú inváziu na Ukrajinu za "útok na základné medzinárodné pravidlá a normy, ktoré prevládali od druhej svetovej vojny". Sľúbili tiež že "poženú Rusko k zodpovednosti a kolektívne zaistia, že táto vojna bude pre Putina strategickým zlyhaním". Ekonomické kroky odrážajú ochotu Európy konfrontovať Putina. Len o dva dni skôr prezident Biden povedal, že európske národy sa z ekonomických dôvodov zdráhali odrezať Rusko od prístupu k SWIFT-u. „Nový ekonomický tlak znamená veľký úspech", povedal William Taylor, bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine, teraz pôsobiaci v americkom Inštitúte mieru.

Vo štvrtok prezident Biden uznal, že "nikto neočakával, že sankcie zaberú ihneď. Bude to nejakú dobu trvať." Putin nepovie: "Ach, môj Bože, tie sankcie prichádzajú. Odstúpim," dodal Biden. Nové sankcie tiež neoddeľujú všetky ruské banky od SWIFT-u. V skutočnosti bolo oznámenie uskutočnené skôr, než boli vypracované podrobnosti a banky identifikované. Existujú tiež "aktualizácie" pre energetické transakcie, ktorých cieľom je minimalizovať dopad na svetové energetické trhy, najmä v Európe, ktorá je už roky viac či menej závislá na Rusku. „Opatrenia sú trestom za uskutočnenie invázie, nie odstrašujúcim prostriedkom“, povedal Taylor. "Neprinútia Putina, aby sa otočil a vrátil sa do Ruska. Časom ho potrestajú. Budú mať kumulatívny účinok."

Ak sa pozrieme späť,  možno usudzovať, že chybou stratégie Západu bola obava, že akékoľvek preventívne akcie, či už v poskytnutí viac vysoko výkonných zbraní Ukrajine alebo uvalenie ekonomických sankcií na ruských mocenských maklérov skôr, by Putin použil ako ospravedlnenie k útoku na Ukrajinu. Západ sa tiež snažil vyhnúť uvaleniu ekonomických sankcií, ktoré by narušili tok svetových energetických dodávok a ich vlastných ekonomík. Teraz je jasné, že ruský vodca zamýšľal inváziu, aj keby Západ urobil čokoľvek. Exminister obrany a exriaditeľ CIA Robert Gates v nedeľu na CNN povedal: „Aj keď bol  Putin počas svojich dvadsaťdva rokov moci vždy vypočítavým a riskantným človekom, toto jeho chovanie je iné," Aj keď sa západné mocnosti mobilizujú, aby pomohli Ukrajine a čoraz viac konfrontovali Putina, je tu skrytý pocit ľútosti. A protesty po celom svete dokazujú, že sú a budú nasledovať ďalšie otázky, prečo sa vopred neurobilo oveľa viac pre odvrátenie vojny na Ukrajine.