Mesačný svit

7. 10. 2022 15:30:43
Tento príbeh je len jedným kúskom z mozaiky ľudských životov.Medzinárodné spoločensto,ktoré našlo prostriedky na záchranu finančného systému v období ekonomickej krízy,má i povinnosť pomáhať odídencom, ktorí sa ocitli v núdzi.

* * *

Tvoje oči vrhajú mesačné svetlo na cestu, po ktorej utekám, v hlbokej noci so svojou rodinou, preč od môjho domova, mojej ulice, môjho mesta a toho, čo bolo do včera mojou krajinou.

Počet osôb, ktoré sa dávajú na útek každý deň rastie. Je to ako snaha uchopiť niečo, čo sa pohybuje veľkou rýchlosťou. Každý má svoj vlastný príbeh. Každý veľa vytrpel, musel opustiť svoju komunitu, niekedy i rodinu, domy a majetok, teraz uteká bez ničoho a niekedy musí byť dokonca i svedkom toho, ako jeho rodina či priatelia zomierajú.

Sú s nami aj iné rodiny. Prechádzajú na železničnú stanicu. V strachu, bolesti a neistote, že ich životy už nie sú ich. Môžu byť nakrájané, zamordované alebo vypálené v priebehu niekoľkých sekúnd. Aj keby nastúpili do toho vlaku a prišli by na miesto určenia v jednom kuse, boli by len kúskom toho, čím kedysi boli.

Kráčam. So sopkou v hrudi tam, kde bolo kedysi moje srdce. Moje srdce zostalo plakať na našej terase. Terase, kde sme sa stretávali pod mesačným svetlom. Keď mesiac osvetľoval noc. Vtedy si bola stále v mojej blízkosti. Aj mesiac, akoby v mojich dlaniach, bol stále na dosah.

Na chrbte nosím malý náklad. Je to teraz celý môj majetok. Pomôže nám to dostať sa k novému národu, ktorý sa stane mojím národom. A vybudovať nový život. Z trosiek života, ktorý bol vykorenený.

Vzduch je nehybný. Náhly poryv vetra prináša štipľavý dym. A narieka. Smútkom neznámych ľudí. Zo vzdialeného konca mesta, ktoré už nemôžem nazvať mojím. Pochybujem, že bude niekedy aj tvoje. Možno sú ľudia príliš otupení voči jeho objatiu.

Moja rodina sa pohybuje v hlúčiku. I tak som sám, medzi množstvom ľudí. Navzájom si zvierame ruky. Ako by sme mohli byť stratenejší, ako už sme? Môj otec, matka, bratia a sestry sú ostražití, každú chvíľu sa obzerajú späť a očakávajú, že zem, po ktorej kráčajú, ich pohltí.

Prekračujeme koniec cesty, okraj mesta a hranicu civilizácie za ním. Ale viem, že ma stále sleduješ. S očami rovnako suchými ako sú moje, s tak isto zlomeným duchom ako je ten môj a tvojím srdcom, ktoré sa snažíš utešiť myšlienkou na našu terasu.

Terasu, na ktorú sa už nikdy nemôžem vrátiť.

Všetko preto, lebo skupina ľudí so svojou ideológiou rozdelila národ. Nastalo utláčanie na výber ich strany; ťahanie imaginárnych vlákien, ktoré vytvorili, až kým nepraskli a rozbili úplne všetko. Napokon nastalo zametanie úlomkov pod koberec tmy.

Prešiel som až na okraj vodopádu, toho posledného miesta čo nás ešte spájalo. Potom som sa otočil, už ďalej neuvidíš škvrnu, ktorou som doteraz bol. Škvrna vstúpila do víru vytvoreného časom.

Stretneme sa ešte niekedy? Neviem. Ale kým budem žiť, nezabudnem na teba Yas...min...

***

Keď správa o odchode vašej rodiny z mesta nevyvolala v mojej rodine žiadne odozvy, vedela som, že sme nikdy nemali žiť spolu.

Vykročila som po schodoch na terasu, aby som ťa naposledy stretla. Bol si tam. Opustený. Spln mesiaca na nás doliehal. Neodvážil si sa ho chytiť, aby si mi ho dal.

Keď si vyslovil tri slová – „Yasmine, odpusť mi“. Môj svet sa okolo mňa rúcal, pomaly, jedna tehla za druhou. Nič si už nepovedal. Už nebolo čo povedať.

Odišiel si. S tvojou rodinou. Spolu s mnohými ďalšími. Musel si odísť od svojho národa, ktorý sa ti otočil chrbtom.

Nepozeral si sa späť. Až kým ste nedosiahli samý okraj vodopádu, odkiaľ ste sa už nemohli vrátiť späť. Nie v blízkej budúcnosti.

Dúfala som, že zostaneš v bezpečí. Keď si prechádzal troskami a vyhýbal sa vražedným davom, ktoré dychtili po krvi. Kým si sa natlačil do vlaku. Kým si nedosiahol za hranice.

Viem, že to bude pre teba ťažký život. Budete si musieť nájsť nové miesto, ktoré budete nazývať svojím domovom a novú prácu na podporu vašej rodiny. A nové prostredie na začatie vytvárania vzťahov, čo vás budú pripútavať k novej pôde, ľuďom a životu.

Prajem ti, aby si našiel niekoho, komu daruješ mesiac. Ak nie na terase, možno pri táboráku, kde sa budeš smiať sa a zdieľať svoje príbehy. A prosím, nezabudni na mňa.

Myslela som si, že sa na terasu už nikdy nevrátim. Ale toto je údel tých, ktorí zostanú. Musia znovu navštíviť terasy, domy a ulice, ktoré viedli k rozbitiu ich sŕdc na milión úlomkov. Aj keď črepiny prenikajú do ich duše.

Čas bude plynúť. Proti prúdu. Pre mňa.

Ale mladá žena nemôže žiť sama. Nie v tomto meste, nie v tejto krajine. Niet z toho úniku. Dúfam, že dovtedy mi narastie nové srdce.

Ročné obdobia sa zmenia a ja budem matkou detí. Dozvedia sa o tom, aké hrozné bolo naše rozdelenie a ako sa zrazu druhá komunita zmenila na „zradcov“, ktorí „museli byť vyhnaní“. Budú rásť s mojimi spomienkami vo svojich srdciach pre stopy, ktoré ste za sebou zanechali.

Keď narastú, poviem im – žiadny domov nie je zničenejší ako ten, kde sa bratia zmenia na nepriateľov.

Stále budem mať v srdci nádej. Nielen preto, že by som ťa chcela ešte niekedy vidieť. Ale čiara, ktorá nás rozdelila, sa raz rozmaže a nahnevaní človiečikovia sa nechajú ukolísať vo víre času. Možno nie za nášho života, ale raz...

Dovtedy ti chcem povedať, že som nikdy neverila, že mesiac môže byť iba môj. No nikdy som nepochybovala o tom, že si mi ho chcel darovať. Niektoré veci sú mimo dosahu čiar nakreslených človekom. To len mesačný svit sa zdá byť v noci nekonečný.

Autor: Jana Melišová | pátek 7.10.2022 15:30 | karma článku: 23.89 | přečteno: 1153x

Další články blogera

Jana Melišová

Nemáte nejaké drobné?

Chcel by som si kúpiť jedlo, nepomôžete mi nejakými drobnými? Otázka, pri ktorej sa mnohí tvária, že nepočujú, prípadne od dotyčného odvracajú zrak, keďže najčastejšie sa ju pýtajú ľudia bez domova nevábneho výzoru.

28.3.2024 v 12:53 | Karma článku: 27.70 | Přečteno: 416 | Diskuse

Jana Melišová

Báseň pre husle a klavír

Dobrý deň sa pozná už od rána. Zvlášť jarné rána sú veľmi osobité, vychutnajte si ich v tichu, bez ruchu pracovných či rodinných aktivít.

26.3.2024 v 0:48 | Karma článku: 26.31 | Přečteno: 321 | Diskuse

Jana Melišová

Milovat znamená vedieť, čo toho druhého bolí

Kontrasty života. Sú všade vôkol nás. Učme sa ich vnímať. Sme ľudia. A stačí tak málo, aby sme sa aj my ocitli na hrane. Ľudia sa zabudli dívať do tvárí druhých ľudí. Hoci mnohé problémy by to vyriešilo. Ako?

24.3.2024 v 22:19 | Karma článku: 28.64 | Přečteno: 517 | Diskuse

Jana Melišová

Život je ako šachová hra. Každé rozhodnutie ovlplyvní výsledok

Kedy, ak vôbec niekedy, by mali jednotlivci, ktorí čelia skutočnej morálnej dileme, prijať postup náhodného rozhodovania, aby určili výsledok tejto dilemy?

19.3.2024 v 13:44 | Karma článku: 27.87 | Přečteno: 451 | Diskuse

Další články z rubriky Poezie a próza

Alena Bures

Recenze - Martina Boučková: Šílená babička

Rodiče si nevybereš. Ale to koneckonců ani děti. A mít mírně šílenou matku je někdy k vlastnímu zešílení, ale někdy....

28.3.2024 v 17:24 | Karma článku: 7.36 | Přečteno: 110 | Diskuse

Miroslav Pavlíček

O fotbalových legendách, paní Štěpánkové a pomíjivosti

Kdybych se narodil před sto lety... No, abych řekl pravdu, někdy mám pocit, že se tak opravdu stalo.

27.3.2024 v 12:58 | Karma článku: 14.75 | Přečteno: 199 | Diskuse

Iva Marková

Ženy

....................................................................................................

26.3.2024 v 22:53 | Karma článku: 9.53 | Přečteno: 198 | Diskuse

Marek Ryšánek

Způsobem bytí byl roven Bohu - Květná neděle.

Lidské dějiny jsou plné příkladů nejrůznějších vládců a vůdců. Ti ovládáni ctižádostí rozpoutávali války, štvali lidi proti sobě. Mysleli, že jim to přinese štěstí, věčnou slávu. Zůstali po nich statisíce, miliony mrtvých.

26.3.2024 v 20:23 | Karma článku: 4.98 | Přečteno: 131 | Diskuse

Jana Péťová

Fluktuace každodennosti

Fluktuace každodennosti - Proměnlivost. Nepředvídatelnost. Dynamika. Rozmanitost. Odlesky radosti překvapení a lásky. Nástrahy a výzvy.

26.3.2024 v 11:08 | Karma článku: 11.10 | Přečteno: 192 | Diskuse

Smoljak nechtěl Sobotu v Jáchymovi. Zničil jsi nám film, řekl mu

Příběh naivního vesnického mladíka Františka, který získá v Praze díky kondiciogramu nejen pracovní místo, ale i...

Rejžo, jdu do naha! Balzerová vzpomínala na nahou scénu v Zlatých úhořích

Eliška Balzerová (74) v 7 pádech Honzy Dědka přiznala, že dodnes neví, ve který den se narodila. Kromě toho, že...

Pliveme vám do piva. Centrum Málagy zaplavily nenávistné vzkazy turistům

Mezi turisticky oblíbené destinace se dlouhá léta řadí i španělská Málaga. Přístavní město na jihu země láká na...

Kam pro filmy bez Ulož.to? Přinášíme další várku streamovacích služeb do TV

S vhodnou aplikací na vás mohou v televizoru na stisk tlačítka čekat tisíce filmů, seriálů nebo divadelních...

Stále víc hráčů dobrovolně opouští Survivor. Je znamením doby zhýčkanost?

Letošní ročník reality show Survivor je zatím nejkritizovanějším v celé historii soutěže. Může za to fakt, že už...