Mesačný svit
* * *
Tvoje oči vrhajú mesačné svetlo na cestu, po ktorej utekám, v hlbokej noci so svojou rodinou, preč od môjho domova, mojej ulice, môjho mesta a toho, čo bolo do včera mojou krajinou.
Počet osôb, ktoré sa dávajú na útek každý deň rastie. Je to ako snaha uchopiť niečo, čo sa pohybuje veľkou rýchlosťou. Každý má svoj vlastný príbeh. Každý veľa vytrpel, musel opustiť svoju komunitu, niekedy i rodinu, domy a majetok, teraz uteká bez ničoho a niekedy musí byť dokonca i svedkom toho, ako jeho rodina či priatelia zomierajú.
Sú s nami aj iné rodiny. Prechádzajú na železničnú stanicu. V strachu, bolesti a neistote, že ich životy už nie sú ich. Môžu byť nakrájané, zamordované alebo vypálené v priebehu niekoľkých sekúnd. Aj keby nastúpili do toho vlaku a prišli by na miesto určenia v jednom kuse, boli by len kúskom toho, čím kedysi boli.
Kráčam. So sopkou v hrudi tam, kde bolo kedysi moje srdce. Moje srdce zostalo plakať na našej terase. Terase, kde sme sa stretávali pod mesačným svetlom. Keď mesiac osvetľoval noc. Vtedy si bola stále v mojej blízkosti. Aj mesiac, akoby v mojich dlaniach, bol stále na dosah.
Na chrbte nosím malý náklad. Je to teraz celý môj majetok. Pomôže nám to dostať sa k novému národu, ktorý sa stane mojím národom. A vybudovať nový život. Z trosiek života, ktorý bol vykorenený.
Vzduch je nehybný. Náhly poryv vetra prináša štipľavý dym. A narieka. Smútkom neznámych ľudí. Zo vzdialeného konca mesta, ktoré už nemôžem nazvať mojím. Pochybujem, že bude niekedy aj tvoje. Možno sú ľudia príliš otupení voči jeho objatiu.
Moja rodina sa pohybuje v hlúčiku. I tak som sám, medzi množstvom ľudí. Navzájom si zvierame ruky. Ako by sme mohli byť stratenejší, ako už sme? Môj otec, matka, bratia a sestry sú ostražití, každú chvíľu sa obzerajú späť a očakávajú, že zem, po ktorej kráčajú, ich pohltí.
Prekračujeme koniec cesty, okraj mesta a hranicu civilizácie za ním. Ale viem, že ma stále sleduješ. S očami rovnako suchými ako sú moje, s tak isto zlomeným duchom ako je ten môj a tvojím srdcom, ktoré sa snažíš utešiť myšlienkou na našu terasu.
Terasu, na ktorú sa už nikdy nemôžem vrátiť.
Všetko preto, lebo skupina ľudí so svojou ideológiou rozdelila národ. Nastalo utláčanie na výber ich strany; ťahanie imaginárnych vlákien, ktoré vytvorili, až kým nepraskli a rozbili úplne všetko. Napokon nastalo zametanie úlomkov pod koberec tmy.
Prešiel som až na okraj vodopádu, toho posledného miesta čo nás ešte spájalo. Potom som sa otočil, už ďalej neuvidíš škvrnu, ktorou som doteraz bol. Škvrna vstúpila do víru vytvoreného časom.
Stretneme sa ešte niekedy? Neviem. Ale kým budem žiť, nezabudnem na teba Yas...min...
***
Keď správa o odchode vašej rodiny z mesta nevyvolala v mojej rodine žiadne odozvy, vedela som, že sme nikdy nemali žiť spolu.
Vykročila som po schodoch na terasu, aby som ťa naposledy stretla. Bol si tam. Opustený. Spln mesiaca na nás doliehal. Neodvážil si sa ho chytiť, aby si mi ho dal.
Keď si vyslovil tri slová – „Yasmine, odpusť mi“. Môj svet sa okolo mňa rúcal, pomaly, jedna tehla za druhou. Nič si už nepovedal. Už nebolo čo povedať.
Odišiel si. S tvojou rodinou. Spolu s mnohými ďalšími. Musel si odísť od svojho národa, ktorý sa ti otočil chrbtom.
Nepozeral si sa späť. Až kým ste nedosiahli samý okraj vodopádu, odkiaľ ste sa už nemohli vrátiť späť. Nie v blízkej budúcnosti.
Dúfala som, že zostaneš v bezpečí. Keď si prechádzal troskami a vyhýbal sa vražedným davom, ktoré dychtili po krvi. Kým si sa natlačil do vlaku. Kým si nedosiahol za hranice.
Viem, že to bude pre teba ťažký život. Budete si musieť nájsť nové miesto, ktoré budete nazývať svojím domovom a novú prácu na podporu vašej rodiny. A nové prostredie na začatie vytvárania vzťahov, čo vás budú pripútavať k novej pôde, ľuďom a životu.
Prajem ti, aby si našiel niekoho, komu daruješ mesiac. Ak nie na terase, možno pri táboráku, kde sa budeš smiať sa a zdieľať svoje príbehy. A prosím, nezabudni na mňa.
Myslela som si, že sa na terasu už nikdy nevrátim. Ale toto je údel tých, ktorí zostanú. Musia znovu navštíviť terasy, domy a ulice, ktoré viedli k rozbitiu ich sŕdc na milión úlomkov. Aj keď črepiny prenikajú do ich duše.
Čas bude plynúť. Proti prúdu. Pre mňa.
Ale mladá žena nemôže žiť sama. Nie v tomto meste, nie v tejto krajine. Niet z toho úniku. Dúfam, že dovtedy mi narastie nové srdce.
Ročné obdobia sa zmenia a ja budem matkou detí. Dozvedia sa o tom, aké hrozné bolo naše rozdelenie a ako sa zrazu druhá komunita zmenila na „zradcov“, ktorí „museli byť vyhnaní“. Budú rásť s mojimi spomienkami vo svojich srdciach pre stopy, ktoré ste za sebou zanechali.
Keď narastú, poviem im – žiadny domov nie je zničenejší ako ten, kde sa bratia zmenia na nepriateľov.
Stále budem mať v srdci nádej. Nielen preto, že by som ťa chcela ešte niekedy vidieť. Ale čiara, ktorá nás rozdelila, sa raz rozmaže a nahnevaní človiečikovia sa nechajú ukolísať vo víre času. Možno nie za nášho života, ale raz...
Dovtedy ti chcem povedať, že som nikdy neverila, že mesiac môže byť iba môj. No nikdy som nepochybovala o tom, že si mi ho chcel darovať. Niektoré veci sú mimo dosahu čiar nakreslených človekom. To len mesačný svit sa zdá byť v noci nekonečný.
Jana Melišová
Každý máme svoje Westerplatte
Westerplatte je poľský polostrov vybiehajúci z pevniny do Baltského mora. V jeho tesnom susedstve sa nachádza mesto Gdaňsk.
Jana Melišová
Máš padáka!
Hovorí sa, že najťažšie sa nám prekonávajú prekážky, ktoré sa nám zdajú nezdolateľné. Niečo na tom bude.
Jana Melišová
Keby bol chlapec hlúpy, tak to neriešim
Kam smeruje liberálna demokracia? K rozvoju človeka alebo k jeho úpadku? Jestvujú sú riziká slobody?
Jana Melišová
Korčok či Pellegrini? Kiežby bol víťaz volieb prezidentom nás všetkých
Dnes si volíme hlavu štátu. Prieskumy naznačujú možný výsledok, ale Slovensko je špecifické. Na prvom mieste je parlament, až potom prezident. Volič už neraz ukázal, že môže prekvapiť.
Jana Melišová
Na začiatku sa ukrýva koniec a na konci sa ukrýva začiatok
Mnohí hľadajú presah samého seba, či už vo svojom povolaní alebo v súkromí. Tento príbeh je o životnej ceste mladého námorníka, o tom, že všetko má nejaký dôvod, na ktorý prídeme niekedy až na konci.
Další články autora |
Nahá umělkyně za zvuků techna házela před dětmi hlínou. Už to řeší policie
Policie prošetřuje vystoupení, ke kterému došlo na Akademii výtvarných umění (AVU). Umělkyně a...
Stovky amerických obrněnců se v řádu dnů nepozorovaně přemístily do Česka
Několik set vozidel americké armády včetně obrněnců Bradley nebo transportérů M113 se objevilo ve...
Německo je otřeseno. Přišel brutální útok na politika, pak následoval další
Na lídra kandidátky německé sociální demokracie (SPD) v Sasku do evropských voleb Matthiase Eckeho...
Vyváděla strašné věci. Zahradil označil Jourovou za nejhorší z eurokomisařů
Premium Když Česko vstoupilo 1. května do Evropské unie, byl tam matador ODS Jan Zahradil kooptován...
Auto vyjelo z vozovky a srazilo tři lidi. Žena zemřela, dvě vnučky jsou zraněné
Osobní auto srazilo dnes odpoledne v Čáslavicích na Třebíčsku ženu a dvě děti. Žena srážku...
Izrael zavřel hraniční přechod do Pásma Gazy. Humanitární pomoc tam končí
Izraelská armáda v neděli oznámila, že po ostřelování uzavírá hraniční přechod Kerem Šalom, určený...
Příměří v nedohlednu. Jednání Izraele s Hamásem v Káhiře ztroskotala
V Káhiře v neděli skončila jednání o příměří mezi radikálním palestinským hnutím Hamás a Izraelem,...
Poslance SPD jsem zbil já, přiznal se 17letý mladík. Došlo k dalšímu ničení
Drážďany v sobotu zaznamenaly další předvolební útok. Tentokrát šlo o stánek protiimigrační...
Strach z migrace i rebelie proti levici. Mladí Němci se přiklánějí k AfD
Čekali byste, že mladí Němci volí hlavně Zelené nebo jiné levicové strany? Omyl Roste podíl těch,...
Byt 1kk po rekonstrukci Kuřim
nám. 1. května, Kuřim, okres Brno-venkov
2 590 000 Kč
- Počet článků 185
- Celková karma 27,86
- Průměrná čtenost 1107x
Hovorí, že približne tridsať centimetrov z hlavy do srdca je najdlhšia púť, ktorá nás čaká na ceste životom.
"Úsmevy, ktoré rozdávaš, slzy, čo plačeš, všetko, čo dosiahneš, všetko, čo uvidíš, to bude tvoj život.
Preto sa rozhliadni a vyber si svoju zem, kde budeš dlho žiť a vysoko vzlietneš." (Pink Floyd)