Štartovacia čiara bola lepšia pre Česko než pre Slovensko

Slovensku nestačilo tridsať rokov na to, aby ekonomicky dokázalo dobehnúť Českú republiku. Ako sa  vyvíjali ekonomiky Česka a Slovenska v porovnaní s priemerom EÚ? 

Štartovacia čiara Česka po rozdelení federácie bola lepšia ako Slovenska, čo sa odrazilo v tom, že Slovensko výrazne zaostávalo. Hospodársky model krajiny slovenské vlády v uplynulých rokoch postavili na nízkych mzdách. Tie prispeli k tomu, že Slovensko je do veľkej miery montážnou linkou. 

Slovensko spomedzi jedenástich krajín, ktoré vstupovali do EÚ v roku 2004, patrilo k najvyspelejším. Lepšie na tom boli len Slovinci a Česi. Dnes to už zďaleka neplatí. V roku 2021 to bolo už predposledné desiate miesto, pričom za nami bolo už len Bulharsko. Kým pri rozdelení v roku 1993 sme dosahovali 66 percent českej ekonomickej úrovne, v roku 2012 to bolo 91,7 percenta, ale v roku 2021 už len 74,7 percenta.

Zdá sa, že zdroje, na ktorých v minulosti rast krajiny stál, sa vyčerpali. Prejavuje sa to v tom, že krajina, ktorá bola v minulosti známa ako „tatranský tiger“, výrazne zaostáva. Podmienky pre život sa na Slovensku síce zlepšujú, no porovnanie s Českom a aj EÚ ukazuje negatívny trend.

Posledné roky sa konvergencia prakticky zastavila a model založený na nižších mzdách a kopírovaní technológií je takpovediac vyčerpaný. Pre kvalitatívne nakopnutie ekonomiky je potrebné strategicky cieliť hospodársku politiku na rozvoj digitálneho a inovačného potenciálu, ktorý dáva predpoklady na dlhodobý rast.

Možno bude potrebné otvoriť pracovný trh cudzincom, no v porovnaní s Českom v tom za tridsať rokov od rozdelenia federácie v podstate zlyhávame. Čistá migrácia do Česka sa v roku 1993 vyšplhala na 5 476 ľudí a v roku 2021 to bolo už takmer päťdesiattisíc ľudí. Slovensko sa za tri dekády v podstate nepohlo z miesta. Čistý prílev ľudí zo zahraničia bol v roku 1993 celkovo 1 751 ľudí a v roku 2021 to bolo 2 338 cudzincov.

Aj tento údaj ukazuje, že Slovensko je v porovnaní so svojím väčším bratom z čias federácie výrazne menej atraktívne. To sa podpisuje pod napredovanie oboch ekonomík. Česko navyše malo po rozdelení federácie lepšiu východiskovú pozíciu. To všetko sa odzrkadľuje v tom, že sme sa nedokázali na Česko dotiahnuť prakticky v žiadnom ekonomickom ukazovateli.

Porovnanie hrubého domáceho produktu (HDP) v parite kúpnej sily hovorí, že väčšina ekonomického výkonu federácie ostala po rozdelení v Česku. V roku 1993 sa podľa Svetovej banky výkon slovenskej ekonomiky v parite kúpnej sily dostal na 7 467 dolárov na obyvateľa. V rovnakom roku sa výkon Česka dostal na 12 117 dolárov na obyvateľa. Výkon EÚ bol v tom čase zhruba 16 200 dolárov na obyvateľa. V roku 1995 sa Slovensko posunulo zhruba na 8 700 dolárov na obyvateľa, no výkon českej ekonomiky sa dostal na 13 852 dolárov na obyvateľa. Česká republika teda rástla rýchlejšie, kým Slovensko bojovalo o svoju identitu v období mečiarizmu.

V roku 1995 slovenský hrubý domáci produkt meraný v parite kúpnej sily dosahoval necelú polovice výkonu EÚ. V tomto čase už výkon českej ekonomiky bol 77,9 percenta HDP. Výrazne vzadu bola slovenská ekonomika do roku 2000 potom nasledovalo obdobie dobiehania EÚ a aj Českej republiky.

"Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 percenta priemeru EÚ 27 a zhruba na 90 percent českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Po roku 2010 však slovenská ekonomika stratila dych a dobiehanie Západu sa takmer zastavilo,“ upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS). Slovenskej ekonomike jednoducho utekajú roky a nožnice sa roztvárajú, vzhľadom na horeuvedené obdobie, na konci roka 2021 bol výkon slovenskej ekonomiky zhruba 33-tisíc dolárov na obyvateľa, Česko bolo o päťdesiat percent vyššie na úrovni 45-tisíc dolárov na jedného obyvateľa.

Česko sa teda za obdobie do konca roka 2021 dokázalo dostať takmer na priemer EÚ, keďže priemerný výkon celej únie sa dostal na 48 480 dolárov na obyvateľa. Slovensko na konci roku 2021 bolo zhruba tam, kde sa bratská republika nachádzala v roku 2015.

Pozícia Slovenska bola po rozdelení federácie objektívne výrazne horšia. Slovensko opustil ekonomický motor, to sa okamžite prejavilo vo výraznom náraste nezamestnanosti. „Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 percenta, čo bolo trikrát viac než v Česku. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k dvadsiatim percentám,“ upozorňuje NBS.

Najhoršia situácia na trhu práce bola na Slovensku v čase, keď ekonomiku krajiny formovali reformy vlád Mikuláša Dzurindu. Tie dostali Slovensko do EÚ a následne začala miera nezamestnanosti postupne klesať až na rekordne nízku úroveň 5,7 percenta v roku 2019. Ani to však na väčšiu českú ekonomiku nestačí, miera nezamestnanosti tam v roku 2019 bola na úrovni dvoch percent, čo bolo najmenej v rámci celej EÚ.

V tomto smere sú teda výsledky Slovenska veľmi solídne, no Česko je jednoducho príliš náročný súper. Miera nezamestnanosti sa v reálnom čase mení. V prvom kvartáli tohto roka bola na Slovensku miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 5,9 percent a v Česku sa v januári tohto roka miera nezamestnanosti dostala na 3,9 percenta.

Česká ekonomika je jednoducho v lepšom stave a vnímajú to aj medzinárodné trhy. Z ich pohľadu stráca Česko na Nemecko, európsku ekonomickú jednotku výrazne menej. Ukazujú to ratingové hodnotenia najvýznamnejších agentúr Moody’s, Standard & Poor’s a Fitch.

Česko v súčasnosti zaostáva za Nemeckom o deväť stupienkov, pretože v hodnotení každej z uvedených agentúr majú české dlhopisy o tri stupne horšie hodnotenie ako dlhopisy nemecké. Slovenské dlhopisy ale zaostávajú za tými nemeckými o dokonca o štrnásť stupienkov. V rokoch 2006 až 2010 pritom Slovensko vykazovalo prevažne lepší súhrnný rating ako Česko.

Spolu s výkonom ekonomiky rastie aj dlh krajiny, výkon ekonomiky teda nie je samonosný. Za tridsať rokov od rozdelenia federácie sa dlh oboch krajín zhruba strojnásobil. Z pohľadu maastrichtských požiadaviek je na tom ale Česko opäť lepšie. „V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako dvadsať percent HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol trojnásobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu šesťdesiat percent HDP. Agentúra pre riadenie likvidity a dlhu (Ardal), ktorá spravuje zhruba deväť desatín celkového verejného dlhu. uvádza, že zadlženie ku koncu roka 2022 kleslo na úroveň 59,4 % HDP. Ani v Českej republike neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu. Od úrovne presahujúcej trinásť percent HDP v roku 1995 sa dostal v roku 2021 na hranicu 42 percent HDP, za rok 2022 sa štátny dlh zvýšil o tri percentá voči HDP, predstavuje 43,4 percenta.,“ interpretuje kondíciu verejných financií NBS.

Česko má dlhodobo nižší celkový dlh ako Slovensko, relatívne podobne na tom obe krajiny boli okolo roku 2008. Následne ale slovenská ekonomika vo všeobecnosti stratila výkon a s krízou prišla aj výraznejšia diera vo verejných financiách. Výsledkom je, že aktuálne je výška verejného dlhu nižšia práve v Českej republike.

Mzdy a dôchodky rastú na Slovensku pomalšie než v Česku, miera nezamestnanosti je u nás vyššia. V porovnaní s rokom 1993 sa priemerná mzda Slovákov zdvojnásobila, dôchodky sa dostali na 1,9-násobok. Česká reálna mzda sa dostala na 2,5-násobok, dôchodky sa zhruba zdvojnásobili.

Kým Slovákom s priemernou mzdou stačil v roku 1993 mesačný plat napríklad na dva detské bicykle, v roku 2021 si občan s priemernou mzdou mohol dovoliť až šesť týchto bicyklov. Výrazne dostupnejšie sú však rôzne tovary. Môžeme si dovoliť viac mäsa, ovocia, ale napríklad aj elektroniky. V roku 1993 stál jeden televízor viac ako priemernú mesačnú mzdu, v roku 2021 stačil priemerný zárobok aj na dva televízne prijímače. Slováci si polepšili a urobili väčší pokrok, no Česko za uplynulých tridsať rokov urobilo dopredu jednoducho väčší skok.