Jesenná poézia

Kto povedal, že jeseň je fádna a nudná? Toto ani zďaleka neplatí. Jeseň hrá mnohými farbami, ktoré si určite zamilujete. Už sa pomaly končí, tak posielam trochu jesene vo veršoch.

.

Prosím, nech jesenný vietor zostane taký, aký je.

A opadané listy tancujú po oblohe.

Tieto svetlé dni mi žiaria v očiach,

ako slová našej jesennej básne, ktoré som si zapamätala.

Dnes začínam chodiť bez akýchkoľvek zásluh.

V tomto meste je v tričku už zima.

Dnes mnou prechádzajú nekonečné ročné obdobia.

Čas plynie, takže sa ponáhľam.

Usmejem sa, mávnem rukou a nevraciam sa.

Padám, padám. Rovnako ako jesenný vietor.

Rovnako ako listy tancujúce po oblohe.

Tie farebné dni mi svietia v očiach,

ako slová jesennej básne, ktoré som si zapamätala.

Ráno sa zobudím a pretriem si oči.

Jedného dňa ťa už nebudem môcť vidieť.

Už na teba nedosiahne moja vystretá ruka.

Sme ako tie stromy,

ktoré nechávajú zime len svoje konáre

a čoskoro na všetko zabudnú.

Kým sem príde zima,

skôr ako toto miesto zahalia studené kvety,

žime tak, aby sme nestratili

voňavú báseň tohtoročnej jesene.

Keď stratíme niečo, čo nás robí šťastnými,

utrime si slzy

a žime ďalej spolu svoje sny.
 

Jesennou nocou, po daždi, som kráčala po oblohe.

Čas sa zastavil.

Tvoj hlas bol ďaleko.

Bol to zvuk nášho začiatku,

keď sme sa znova a znova milovali.
 

Aj keď padne noc,

mesačné svetlo je také plné láskavosti.

Prosím, podeľ sa oň so mnou trochu!

Je neviditeľné pre hviezdy,

osvetľuje tieňohru tejto jesene.