Oskar, kocúr z Bismarcku
Existuje však jedna funkcia, ktorú mačky plnili už od nepamäti, a to ako lodné mačky, kde udržovali skladisko plavidla bez hlodavcov a tiež fungovali ako maskoti a spoločníci posádky.
Na palubu jednej z najmocnejších nemeckých bojových lodí Bismarck sa nalodila asi ročný čierno-biely kocúr Sam. Velenie mal pod palcom admirál Günther Lütjens. Je zaujímavé, že admirál bol trochu poverčivý. Niekedy ho nazývali Čiernym diablom (zaujímavá zhoda s farbou srsti zvieraťa), no bol do značnej miery fatalista. Tušil, že nielen Bismarcka čaká tragický osud, ale že pri tejto príležitosti aj on sám zomrie . Možno aj preto chcela posádka, ktorá sa do nového maskota okamžite zamilovala, považovať výskyt mačiatka na palube za dobré znamenie? Na druhej strane tá jeho čierna farba...
Bismarck vplával do severného Atlantiku s kocúrom na palube. Bol máj 1941. Bojová loď mala za úlohu vysporiadať sa s konvojmi prepravujúcimi zásoby z USA a Kanady do Veľkej Británie (v rámci operácie Rheinübung). Dá sa povedať, že v tejto súvislosti posledná zo spomínaných krajín bojovala o skutočne vysoké stávky. Britská flotila si nemohla dovoliť zlyhanie. Ďalšou motiváciou bolo potopenie britského bojového krížnika HMS Hood Bismarckom 24. Zahynulo vtedy viac ako 1400 námorníkov a to volalo po pomste.
Začalo sa prenasledovanie Bismarcka. Britskí námorníci zúrivo bojovali a po troch dňoch bojov sa im podarilo veľkú bojovú loď zošrotovať. Ale kľúčový tu bol útok uskutočnený 26. mája lietadlom Swordfish štartujúcim z HMS Ark Royal. Torpédo spadnuté z jeho paluby poškodilo Bismarckove kormidlo, čo spôsobilo, že loď stratila kontrolu a stala sa oveľa ľahším cieľom. Následnými útokmi bola čoraz viac poškodzovaná, až napokon 27. mája bola potopená. Z 2 090 členov posádky sa podarilo zachrániť 110 – 118 ľudí (v závislosti od zdroja). A jednu mačku.
Britský torpédoborec HMS Cossack sa plavil v blízkosti pozostatkov Bismarcka, bol na chvíľu stiahnutý z bojiska a vracal sa na základňu. Medzi zvyškami kedysi mocnej bojovej lode zbadala posádka mačku na kusoch dreva. Bol prevezený na palubu, hoci zoslabnutý, vyčerpaný ale bol celý. Mal vari deväť životov? Takže neprišiel ani o prvý. Alebo mu ich možno vtedy zostalo len osem ?
Okamžite si získal sympatie svojich nových spoločníkov. Nevediac, aké bolo jeho pôvodné meno, posádka Cossacku kocúra pomenovala Oskar. Námorníci sa zhodli, že ak za takýchto okolností prežil, musí im to jednoducho priniesť šťastie. Znie to povedome?
Vráťme sa k proroctvu admirála Lütjensa, on sám zomrel v deň, keď bol Bismarck zničený. Ale keďže bol kocúr tak prepojený s predchádzajúcou posádkou, možno sa ako sabotér s nadprirodzenými schopnosťami mal „starať“ o britskú flotilu? Posádka HMS Cossack nedokázala oklamať osud. Päť mesiacov po tom, čo nalodili Oscara, pokračovali v konvojovej službe v Stredozemí a severnom Atlantiku. 24. októbra 1941 ich torpédovala jedna z nemeckých ponoriek U-563 na ceste z Gibraltáru do Británie. Posádku vzal na palubu torpédoborec HMS Legion a po počasím zmarenom pokuse dovliecť torpédovanú loď späť do Gibraltáru sa Cossack 27. októbra potopil západne od základne. Výbuch torpéda stál život 159 námorníkov, ale Sam opäť prežil.
To je až príliš ironické, aby to bola pravda. Tentoraz mačiatko plávajúce na troskách zbadala posádka lietadlovej lode HMS Ark Royal. Áno, tá istá Ark Royal, z ktorej lietadlo poslalo kľúčové torpédo na loď Bismarck. História sa opäť opakuje: radosť na palube, "také roztomilé mačiatko, odkiaľ sa vzalo?". Už vtedy bol známy prezývkou „Nepotopiteľný Sam“. Ó úbohí a neznalí ich už spečateného osudu! No, s Ark Royal to bola pre Oscara oveľa osobnejšia vendeta. Kým Cossack dostal päťmesačný odklad trestu, lietadlová loď nedostala ani mesiac.
14. novembra 1941, len tri týždne po tom, čo bol Oscar prijatý na Ark Royal, bola loď torpédovaná ďalšou nemeckou ponorkou (U-81). Potopila sa na dno po neúspešnom pokuse o odtiahnutie do Gibraltáru. Potopila sa len asi 50 km od základne. Najskúsenejším členom širšej posádky bol samozrejme kocúr, ktorý už vedel, ako vo vode v takýchto podmienkach prežiť.
Tentokrát Oscara a 1487 členov posádky potopenej lietadlovej lode vyzdvihol torpédoborec HMS Lightning a HMS Legion. Mimochodom, táto loď sa predtým podieľala na záchrane preživších z Cossacku. A samozrejme, posádka Legion prijala Oscara ako maskota ... Stop! Tentokrát sa posádka rozhodla správať rozumne. Po oboznámení sa s jeho doterajšími „úspechmi“ bolo po zvážení rozhodnuté, že kocúr sa do posádky nepripojí. Ako „potenciálne neprinášajúceho šťastie“ sa rozhodlo, že ho po vstupe do gibraltárskeho prístavu nechá v miestnych prístavných úradoch . Prístav sa predsa nedá potopiť?
Ako sa však ukázalo, stačilo, že Oscar na „Legiu“ vôbec položil labku. Nemusel ani zostať na palube. 26. marca 1943 bola HMS „Legion“ napadnutá zo vzduchu a potopená neďaleko Malty. Oscar sa v každom prípade na more nevrátil. Trvalý pobyt si našiel námorníckom dome v Belfaste. Pravdepodobne prežil až do roku 1955. Dokopy žil asi 15 rokov.
V rámci Oscarových mimoriadnych „schopností“ sa našli ľudia, ktorí sa chceli k tejto téme vyjadriť. Niektoré zdroje uvádzajú, že britská umelkyňa G. S. Baker verila, že Oscar si s ňou vytvoril vzdialené psychické spojenie a povedal jej o svojom poslaní. Jej pastelový portrét Sama či Oskara má v majetku Národné námorné múzeum v Greenwichi. Turecký parapsychológ Aziz Evliyaoglu zase uviedol, že Oscar je „nesmrteľný“ duch, ktorý absorboval všetku nahromadenú negatívnu energiu vytvorenú v čase potopenia „Bismarcku“ a potom ju postupne „uvoľnil“ a zničil ďalšie britské lode. Veril, že je symbolom, ako egyptský Anch.
Niektoré zdroje považujú príbeh o Oskarovi alias Samovi za veľmi neprevdepodobný a označujú ho ako námornícku legendu. Iní ho spomínajú ako skutočnú udalosť.
Nech už to posúdite akokoľvek, netreba však zabudnúť na mnohé zvieratá, od holuba až po slona, ktoré boli v priebehu storočí nasadené vo vojnách.
V Lodnýne je postavený pozoruhodný pamätník ZVIERATÁ VO VOJNE, venovaný všetkým zvieratám a ďalším tvorom, ktorí boli zapletení do vojen ľudstva a v dôsledku toho slúžili, trpeli a zahynuli. Je na ňom napísané: "Tento pamätník je venovaný všetkým zvieratám, ktoré slúžili a zomreli po boku britských a spojeneckých síl vo vojnách a konfliktoch po celú dobu. Nemali na výber."
Jana Melišová
Keby bol chlapec hlúpy, tak to neriešim
Kam smeruje liberálna demokracia? K rozvoju človeka alebo k jeho úpadku? Jestvujú sú riziká slobody?
Jana Melišová
Korčok či Pellegrini? Kiežby bol víťaz volieb prezidentom nás všetkých
Dnes si volíme hlavu štátu. Prieskumy naznačujú možný výsledok, ale Slovensko je špecifické. Na prvom mieste je parlament, až potom prezident. Volič už neraz ukázal, že môže prekvapiť.
Jana Melišová
Na začiatku sa ukrýva koniec a na konci sa ukrýva začiatok
Mnohí hľadajú presah samého seba, či už vo svojom povolaní alebo v súkromí. Tento príbeh je o životnej ceste mladého námorníka, o tom, že všetko má nejaký dôvod, na ktorý prídeme niekedy až na konci.
Jana Melišová
Keď človek páchá zlo, kde je Boh?
Má človek slobodnú vôľu? Môžeme sa nezávisle rozhodovať a ovplyvňovať smerovanie nášho života? Čo je to sloboda. Je to možnosť voľby?
Jana Melišová
Nemáte nejaké drobné?
Chcel by som si kúpiť jedlo, nepomôžete mi nejakými drobnými? Otázka, pri ktorej sa mnohí tvária, že nepočujú, prípadne od dotyčného odvracajú zrak, keďže najčastejšie sa ju pýtajú ľudia bez domova nevábneho výzoru.
Jana Melišová
Báseň pre husle a klavír
Dobrý deň sa pozná už od rána. Zvlášť jarné rána sú veľmi osobité, vychutnajte si ich v tichu, bez ruchu pracovných či rodinných aktivít.
Jana Melišová
Milovat znamená vedieť, čo toho druhého bolí
Kontrasty života. Sú všade vôkol nás. Učme sa ich vnímať. Sme ľudia. A stačí tak málo, aby sme sa aj my ocitli na hrane. Ľudia sa zabudli dívať do tvárí druhých ľudí. Hoci mnohé problémy by to vyriešilo. Ako?
Jana Melišová
Život je ako šachová hra. Každé rozhodnutie ovlplyvní výsledok
Kedy, ak vôbec niekedy, by mali jednotlivci, ktorí čelia skutočnej morálnej dileme, prijať postup náhodného rozhodovania, aby určili výsledok tejto dilemy?
Jana Melišová
Piatkové soaré
Hurá, piatok, zakričme si spolu! Motív blogu je voľne inšpirovaný mojou obľúbenou skladbou od kapely The Cure-Friday I ́m In Love. Piatky majú v sebe niečo magické, či ste pracujúci, študent alebo aj matka na materskej.
Jana Melišová
Prečo nádej zomiera posledná?
V živote a najmä na internete, kde je jednoduchšie ovládať obraz, zvyčajne zobrazujeme len vybrané aspekty nášho bytia. Prečo Nádej nielenže zomiera posledná, ale sa aj vynára až tesne pred tým, ako nám dôjdu sily?
Jana Melišová
Stopy v piesku
Čomu veríme, je osobné pre každého z nás. Hoci sa často cítime sami, keď sa obzrieme späť, uvedomíme si, že sme boli podporovaní a milovaní, keď sme to najviac potrebovali. Všetky naše stopy sú stopami v piesku.
Jana Melišová
Nezabiješ. Prikázanie, na ktoré ľudstvo ešte nedorástlo
Inteligentný život je vo vesmíre vzácny. Naša Zem ním bola obdarovaná, chráňme si ho. Každý má právo na život. Chrániť nielen svoj vlastný, ale aj život iných ľudí, aj tých, ktorí prídu po nás.
Jana Melišová
Prvá dáma fytoterapie
Vyupratujte si svoje telo žihľavou. Krv čistí oveľa účinnejšie ako najlepšie chemické prípravky či lieky. Jar už klope na dvere a žihľava vytláča zo zeme svoje prvé lístky.
Jana Melišová
Ži si svoju pravdu
Je výrok, ktorý v dnešných časoch počujeme často. Ty máš svoju pravdu, ja mám svoju pravdu, každý musíme žiť to, čo sa nám javí ako pravdivé a svoje pravdy si navzájom nevnucovať.
Jana Melišová
Bez lásky sa nedá svedčiť o láske
Koľko šancí si v živote dáme? Len toľko, koľko pádov sme schopní prijať.Možnosti si utvárame sami svojimi rozhodnutiami každý deň.
Jana Melišová
Bledomodrá bodka
Pred tridsiatimi štyrmi rokmi vznikol jeden z najikonickejších záberov, ktorý vošiel do histórie astronómie.
Jana Melišová
Poľština prevažne vážne
Poľština je druhým najviac používaným slovanským jazykom na svete. Môže sa zdať ako tvrdšia verzia slovenčiny a češtiny. Niektoré slová sa však podobajú len na oko. Takáto podobnosť môže stáť za zrodom mnohých zábavných situácii.
Jana Melišová
Nádej
Nádej... Tak silné, no tak ťažko uchopiteľné slovo. Kde po nej siahnuť, keď sa nám zdá, že sa vytráca?
Jana Melišová
Druhý zájde tak ďaleko, ako mu dovolíme
Možno predpokladať, že čím viac vnútorných konfliktov nosíme v sebe, tým viac podvedome vyhľadávame spory aj vonku.
Jana Melišová
Čokoľvek sa deje
Dážď netrvá večne. Aj každá búrka raz prehrmí. Predsa keby zo srdca občas nepršalo, nevedelo by ukázať tú nádhernú dúhu, čo skrýva.
předchozí | 1 2 3 4 5 6 7 ... | další |
- Počet článků 183
- Celková karma 28,38
- Průměrná čtenost 1119x
Hovorí, že približne tridsať centimetrov z hlavy do srdca je najdlhšia púť, ktorá nás čaká na ceste životom.
"Úsmevy, ktoré rozdávaš, slzy, čo plačeš, všetko, čo dosiahneš, všetko, čo uvidíš, to bude tvoj život.
Preto sa rozhliadni a vyber si svoju zem, kde budeš dlho žiť a vysoko vzlietneš." (Pink Floyd)