Proč v dolech pracují horníci a ne dolníci?

Dávka etymologických jednohubiek, v ktorej sa dočítate, prečo sa filmovým trhákom hovorí blockbuster, odkiaľ je slovo vakcína, čo majú žalúzie so žiarlivosťou a šlendrián s Jánom, ale dostaneme sa aj k sedmospáčom a do Kamerunu.

Slová, ktoré nám dali kníhtlačiari: klišé a stereotyp

Klišé máme vďaka tlačiarenskému lisu. Je z francúzskeho slova clicher, ktoré zvukomalebne odráža kliknúť – zvuk tlačiarenských štočkov na kov počas tlače. No a keďže štočky bolo možné používať opakovane, slovo cliché sa stalo v žargóne kníhtlačiarov výrazom pre opakovane používaný štočok. Teda niečo, čo sa opakovane používa, čo je ošúchané. Klišé.

Okrem klišé nám francúzski tlačiari 18. storočia dali aj stereotyp. Ešte predtým, ako sme začali mať stereotypné predstavy o svete naokolo, stereotyp bola kovová tlačová platňa používaná pre tlač z výšky, ktorá sa nemenila (na rozdiel od tlače metódou pohyblivých písmen). Nuž a odtiaľ nemeniaci sa obraz = stereotyp.

A navyše, upper case a lower case (teda veľké a malé písmená) sa v angličtine volajú takto práve vďaka pôvodnému fyzickému zvyku kníhtlačiarov uchovávať veľké písmená pre sadzbu v hornej zásuvke a malé v tej dolnej… (spodná bola ľahšie dostupná a preto v nej boli malé písmená, ktoré sa používali častejšie).

Genitáliami nahor

Plávať znak je odvodené z horeznačky/doluznačky, teda prednou časťou tela hore/dolu, znak vo význame mužský/ženský znak = genitálie. Plávať znak, teda otočený horeznak, chrbtom k vode, tak vlastne znamená plávať genitáliami nahor.

Blockbuster z druhej svetovej vojny

Blockbuster, teda filmový trhák, má pôvod v druhej svetovej vojne. Spojenci používali na bombardovanie veľkých cieľov bomby s názvom blockbuster, lebo dokázali zničiť celé veľké časti miest, celé „bloky“. Slovo sa počas vojny často objavovalo v (americkej) tlači, až sa nakoniec stalo súčasťou americkej slovnej zásoby v zmysle „niečo výbušné, šokujúce“. Hoci po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki trvalo niekoľko rokov, kým sa „bombová“ metafora začala používať v zábavnom priemysle, okolo roku 1953 sa už bežne používala na filmové trháky (doložené použitie v tomto zmysle je od 1952).

Vakcína z kráv

Očkovanie spopularizoval anglický doktor Edward Jenner, a vďaka nemu máme vlastne aj slovo vakcína. V roku 1796 vpichol testovaným pacientom malé dávky kravských kiahní a tým ich imunizoval voči oveľa smrteľnejším pravým kiahňam. Jenner nazval svoju metódu latinským slovom vaccinus, teda „z kráv“ (podľa latinského vacca – krava).

Zvieracie okienko: medveď, veverička a sliepka

Kedysi bolo pre lovcov tabu vysloviť „skutočné“ meno zvieraťa, lebo verili, že sa im potom stane niečo zlé (syndróm „my o vlku…“) a tak v niektorých jazykoch (predovšetkým severnejších vetvách) používali na označenie divých šeliem opisy. A tak u nás je medveď ten, ktorý „je med“ (spojenie z med a jesť: medu-ed). V starej angličtine, ale aj nórčine, holandčine či nemčine sa pomenovania medveďa (beer, bear, björn, Bär) vyvinuli z rovnakého dôvodu z proto-germánskeho bero – ten hnedý.

Stojí to za starú belu! Bela, respektíve belka, bývalo označenie pre veveričku (v ruštine sa používa dodnes). Veverice kedysi ľudia lovili kvôli ich kožušine, no a keď bola kožušina už stará a vypĺznutá, už nestála za nič. Preto ak je niečo bezcenné, je to nanič ako starý prašivý kožuštek z veverice. Stojí za starú belu. (a sliepka je od slova slepá, lebo v šere/tme nevidí)

Z literatúry

Za mnoho slov špionážneho žargónu môže… no samozrejme John le Carré. Najviac ich použil v knihe Tinker Tailor Soldier Spy z roku 1974 (česky vyšlo ako Jeden musí z kola ven) a zaujímavé je, že niektoré z nich najskôr použil ako špionážne výrazy v knihe, a až potom (a vďaka nemu) sa začali v tom zmysle všeobecne používať: napríklad volavka („honey-trap“), alebo mole, krtko, teda spiaci agent.

Ďalší zaujímavý výraz, spojenie „banánová republika“ vymyslel O. Henry (pseudonym Williama Sydneyho Portera) v zbierke prepojených poviedok z fiktívnej stredoamerickej krajinky, ktoré napísal podľa vlastných zážitkov z Hondurasu. Kniha vyšla pod názvom Cabbages and Kings v roku 1904. Je celkom ironické, že Porter utiekol do Hondurasu v roku 1896 z Texasu pred federálnymi úradmi, ktoré ho stíhali kvôli sprenevere.

Dve gastronomické:

Prečo posielame ľudí práve do kelu? Kedysi bol totiž veľmi rozšírený a keď sa človek pred takými štyristo rokmi postavil za dedinu, nevidel žiadnu pšenicu či repku, ale všade len samý kel. Takže posielanie niekoho do kelu znamenalo, aby sa vzal a šiel prvým smerom čo mu napadne – najlepšie rovno do poľa. (toto je z knihy Jozef Koleják – Toto nie je kuchárska kniha)

Prečo sa hovorí „mať maslo na hlave“? Väčšina spojení súvisiacich s maslom je celkom očividná (hladko ako po masle…), ale prečo preboha má niekto, kto sa niečím previnil, maslo na hlave? Nuž, pôvod to má starý, údajne siaha do 15. storočia. Vo Francúzsku zvykli trhovníčky, ktoré pridávali do predávaného masla rôzne prímesi a to potom nebolo tak kvalitné, ako by malo byť, trestať tak, že ich v tom najhorúcejšom počasí postavili na pranier s hrudkou ich nekvalitného masla na hlave, a museli tam stáť, až kým sa celé neroztopilo a nestieklo im po vlasoch a po šatách.

Keď už sme pri tých frazeologizmoch, prečo vlasy stoja dupkom a prečo sa hovorí piť ako dúha?

Stáť dupkom bolo pôvodne „dubkom“, pričom dubok mala byť zdrobnenina pre dub. Dub stojí rovno a vzpriamene, a ak sa naľakáte, vlasy sa postavia rovno dohora tiež. Teda aspoň prenesene, i keď v animáciách bežne (pôvodne sa to asi vzťahovalo na chlpy).

Prečo máme dúhu, keď v mnohých jazykoch ju volajú nejakým ekvivalentom nebeského alebo dažďového oblúka (rainbow, Regenbogen, arc-en-ciel, sateenkaari, arcobaleno…)? Nuž, pravdou je, že aj u nás je to vlastne oblúk. Dúha je z praslovanského slova doga, ktorého pôvodným významom je drevený oblúk (napríklad ohnuté drevo na sude, alebo ten, čo spája oje nad hlavou koňa), čo sa prenieslo aj na nebeský oblúk. Pôvodné toga súvisí aj s ruským tugoj – napnutý (teda napnuté ohnuté drevo), a prenesene aj so slovom túžba. A prečo sa hovorí piť ako dúha? No lebo sa verilo, že dúha, ktorá sa oboma koncami dotýka zeme, pije vodu a čoskoro bude opäť pršať.

Žalúzie zo žiarlivosti

Slovo žalúzia máme z francúzskeho jalousie, ktoré si Francúzi zas požičali z Talianska, kde gelosia* znamená žiarlivosť aj okennú žalúziu. A vôbec nie náhodou, prenos významu žiarlivosti na žalúziu má dve dosť podobné teórie: jedna hovorí, že žalúzie používali žiarliví muži na zakrytie okien, aby ich ženy nebolo zvonku vidieť; druhá, že umožňuje žiarlivým očiam sledovať spoza žalúzií bez toho, aby bol pri tom pozorovateľ videný. Každopádne, žiarlivosť hrala pri pomenovaní okenných žalúzií svoju úlohu. (*ak by vás zaujímal celý vývoj, tak talianske geloso, staršie zeloso, sa vyvinulo cez cirkevnú latinčinu z gréckeho zelos: zanietenie, zápal, žiarlivosť; z rovnakého základu sa vyvinulo aj anglické zealot: horlivec až fanatik)

Zemepisné etymologické okienka:

Názov Bretónsko súvisí s Britániou. Bretónsko sa približne od 6. storočia uvádzalo po latinsky ako Britannia Minor, malá Británia, pretože sa tam uchýlili tí, ktorí z Anglicka ušli pred germánskymi nájazdmi. A francúzsky názov Bretagne sa neskôr vyvinul z latinského pomenovania (Britannia – Breteigne – Bretagne).

Keď portugalskí moreplavci dorazili v 15. storočí na kamerunské pobrežie a začali skúmať ústie rieky Wouri, videli tam veľké množstvo kreviet a začali ju volať Rio dos Camaroes, teda rieka kreviet. Názov sa neskôr rozšíril na celé územie, ktoré sa preto volá Kamerun. Alebo Kanada: v hurónskom jazyku znamená slovo kanata skupina chatrčí, osada. Traduje sa, že týmto slovom domorodci odpovedali na otázky Európanov o názve miesta a nakoniec sa to ujalo na celú krajinu.

Legendárni sedmospáči

Sedmospáča sme prevzali z nemčiny prekladom slova Siebenschläfer – to vzniklo zo spojenia die sieben Schläfer pôvodne z legendy o siedmich spáčoch z Efezu, ktorí v roku 251 zaspali počas prenasledovania kresťanov za cisára Décia v jaskyni, do ktorej sa skryli, aby nemuseli obetovať pohanským modlám, a zázračne sa zobudili až v roku 447. 

A čo vlastne znamená začínať od piky?

Začať od piky, teda úplne od začiatku, je spojenie, ktoré máme z dávnych bojov. Pika, teda kopija, ktorú používali peší vojaci, bola z tých relatívne najlacnejších zbraní, a používali ju tí najnižšie postavení vojaci. Kto teda začal „od piky“, začínal v armáde vlastne od nuly.

Anglický ekvivalent tohto frazeologizmu, to start from scratch, nie je z vojenskej oblasti, ale zo športu. Hoci viacero športov stále súperí o to, kto bol v používaní tohto spojenia prvý (kriket, bežci, konské závody), pointa je rovnaká: scratch bola čiara vyrytá do zeme na začiatku zápasu/súťaže, od ktorej sa štartovalo, teda pozícia na úplnom začiatku, kde mal každý rovnakú šancu vyhrať.

Horníci alebo dolníci?

Tak padla reč na jednu nelogickosť češtiny, konkrétne na to, prečo sa v Čechách tým, „co dělají v dolech, říká horníci“? Důl naozaj súvisí s príslovkou dole, a horník zas s príslovkou hore. A horník a hore súvisia s horou, pretože kopanie v baniach sa väčšinou odohrávalo na horách. A tak horníci kopú v dolech. 

Ako to vidí etymológia? Permoník = banský škriatok. Zdrobnelina od "permon" z nemčiny. "Bergmann", vlastne banský muž, z "Berg" - hora, baňa a "Mann" - muž. Kutná Hora – môže sa jednať o nemecké  "kutten" – dolovati, kopať, kutati; či sa odvodzovať z nemeckého "Kutte" - kapucňa, kutňa, či českého "kutati". Hora potom neznamená horu v dnešnom slova zmysle, ale skôr stav banícky, alebo skôr malo toto slovo význam, ktorým sa označovala baňa.

Výraz baňa = znamenal v dnešnom význame údolie, dole, dolina. Až neskôr sa objavilo sloveso dolovati - banské = banský,  havíř, havířsky. Predtým aj havéř. Zo staršieho nemeckého výrazu "hawer" (dnes Hauer, porov: haur) od "hauen" (houwen) - sekať,dobývať (uhlie), ktoré je príbuzné s kovať. Rozdielne pomenovanie podľa spôsobu dolovania – uvádza sa vzťah k jame s haldou, ktorá zostala po dolovaní. Dodnes zostal nárečný výraz"havírna". Dnes havíř synonymum pre horníka, novšie pre baníka.

Takže výraz dolník namiesto horník je nezmysel, nielen z hľadiska významového, ale aj tvarového. Musel by to byť důlník.

Dve naozaj jednohubky:

Šlendrián vlastne znamená „tulák Ján“ (je to pôvodne nemecké slovo zložené zo schlendern – túlať sa, ponevierať sa, a mužského mena Jan).

Etymológie niektorých slov sú očarujúco očividné: príšera napríklad je od šera (prišerí sa – zjaví sa v prítmí).

Idiot je z gréckeho slova idiotes, teda súkromná osoba (v protiklade k štátu). Slovo označovalo osobu, ktorá sa nezúčastňovala sa na verejnom dianí, lebo nemala nič, čím by k verejnému životu spoločnosti mohla prispieť. Súkromná osoba, ktorá sa starala len o svoje vlastné záležitosti. Postupne sa to vyvinulo cez význam „nevzdelanec“ až po „slabomyseľný“.

No a slovo pedagóg je zložené z gréckych slov pais (dieťa, v genitíve paidos) a agogos (kto vedie) – paidagogos. Pôvodne totiž označovalo otroka, ktorý vodil deti do školy či na ihrisko a dával na ne pozor.

Nevražme!

O krásne slovo som náhodou zakopla. Hovorím si: nevraživý, z čoho to tak môže byť? A ono je také sloveso, že nevražiť. A to sa vyvinulo z ešte krajšieho vražiť: správať sa ako vrah, pridaním predpony ne- (asi preto, aby sa zvýraznil negatívny význam podobne ako v slovách nepriateľský, nežičlivý…). Takže, kedysi sme na seba vražili, dnes nevražíme, priatelia.

Zo starej medicíny

Podľa starej medicíny mohli za veľa problémov vnútorné orgány: hypochondria je napríklad z gréckeho slova hypochondrion, teda horná časť brušnej dutiny (medzi pupkom a rebrami), lebo ľudia si kedysi mysleli, že s brušnou dutinou súvisia duševné choroby, teda aj zveličovanie alebo vymýšľanie si vlastných ochorení. Alebo hystéria: tá je z gréckeho hysterikos – súvisiaci s maternicou, lebo sa predpokladalo, že hystéria je ženské ochorenie spôsobené zmenami na maternici (a preto sa údajne snažili hystériu istý čas liečiť aj vibrátormi).