Stopy v piesku

Čomu veríme, je osobné pre každého z nás. Hoci sa často cítime sami, keď sa obzrieme späť, uvedomíme si, že sme boli  podporovaní a milovaní, keď sme to najviac potrebovali. Všetky naše stopy sú stopami v piesku.

 

Pritiahla si golier na kabáte blízko brady a snažila  sa zahrabať svoje studené uši do tepla mäkkej, chlpatej kapucne. Na tvár sa jej lepili pramienky vlasov navlhnutých vzduchom. Končekom jazyka si rýchlo oblizla spodnú peru. Ruky, sfarbené do červena drsným štipľavým vetrom, ukryla hlboko do vreciek modrého kabáta.  Palce na nohách jej v čižmách tuhli chladom a priala si, aby si obula o pár ponožiek naviac.

Už ako malé dievča sa rada prechádzala po brehu rieky. Zberala kamene nezvyčajného tvaru. Poklady z dna rieky. Milovala šplechot vlniek hrajúcich sa na hladine a narážajúcich na breh. Zlatý piesok sa pred ňou rozprestieral ako cesta vydláždená žltými tehlami v „Čarodejníkovi z krajiny Oz“. Predstierala by, že je Dorothy a cvakajúc podpätkami, by išla domov.

Mala rada samotu. Vietor otupil prúd jej myšlienok a zaplavil ju ako upokojujúca vlna, ktorá utopila všetko nepríjemné. Kráčala s pocitom slobody v duši. Milovala modrú farbu obzoru. Plávajúce kačky i hašterenie volaviek. Vnímala miliardy zrniek piesku pod jej nohami. Rozmýšľala, odkiaľ sa vzali všetky tie zrnká alebo čím mohli byť kedysi. Rozprávkovým hradom z dávnych čias s majestátnymi kamennými múrmi a nárožnými vežami siahajúcimi až k oblakom alebo veľkolepou hrobkou či svätyňou? Stála, obklopená touto krásou v okamihu, ktorý patril iba jej. Odohnala myšlienky na účty,  prácu a skutočnosť, že sa s jej mužom časom akosi odcudzili.

Vietor sa snažil uhryznúť ju do tváre, štípali ju líca a myslela na to, že už pôjde domov. Zdalo sa, že je to už dávno, čo bola doma. Musela vždy na chvíľu preč. Tieto pravidelné prechádzky boli čoraz viac jej zvykom. V poslednom čase jej prechádzky po osamelom brehu rieky narušoval nejaký „votrelec“. Už si presne nepamätala, kedy si  náhodou  všimla stopy v piesku, ktoré akoby ju nasledovali. Smiešne! Malo by ju to vari znepokojovať? Veru nie!. Stopy sa jej zdali zvláštnym spôsobom povedomé. Zastavila sa a zadívala sa na rieku. Temná modrosť jej hladiny ju upokojovala. Ohliadla sa späť. Pozerala sa po obline piesočnatého brehu.  Zbadala svoje stopy. Ale aj  jasne načrtnuté, napriek vetru, stopy „votrelca“. Pozerala sa znova na hladinu. Dlho tam stála a nevedela, čo hľadá. Či naozaj existuje „niečo“, čo  počas celého svojho života skutočne hľadá.

Začula nejaký zvuk, slabý výkrik alebo volanie, ktoré prehlušoval fúkajúci vietor. Slová sa zdali jasnejšie a zdalo sa jej, že počuje svoje meno. Zahľadela sa späť na breh, zaclonila si oči chladnou rukou a nakukla cez premrznuté prsty. V diaľke sa črtala tmavá postava. Oproti nej kráčal jej muž, ramená mal naklonené dopredu a hlavu sklonenú, aby lepšie čelil ostrému a studenému vzduchu. Čudovala sa,  prečo tam je. Jej muž neznášal piesok. Povedal, že nemôže vystáť, ako sa doslovne dostane všade. Napriek jej občasným pozvaniam, nechodil na prechádzky.   “Asi meškám,“ uvažovala. V skutočnosti jej to bolo jedno.

“Karolína!.“ Jej meno poskakovalo po piesku. “Karolína!“ Neodpovedala. Pevnejšie si pritiahla kabát a ďalej hľadela na hladinu rieky. Jej muž znova zvolal jej meno a rýchlo kráčal po brehu. Jeho dlhý, sivý kabát sa mu vlnil okolo tela a ovinul sa mu okolo stehien. Štefan mal vždy silné svalnaté nohy. Do mysle sa jej vkradla náhla spomienka na hranie tenisu na greene. Boli mladí a smiali sa na letnom slnku. Nikdy nebola dobrá v tenise. Štefan ju vždy nechal vyhrať.  „Porazený“ potom platil obed. Hot-dogy s hranolkami a studenými plechovkami koly. Ako „víťazka“ ho vždy pobozkala a šepkala mu do ucha, že ho miluje. Spomienka vybledla, upadla hlboko tam, kde aj všetky ostatné zabudnuté spomienky vybledli. Navždy stratené tiene bývalého života.

Zrazu stál vedľa nej.  Pozerala mu do tváre. Pekná tvár. Jeho šedivejúce spánky boli čoraz belšie,  oči modré a líca vyštípané vetrom. Stál presne tam, kde boli jeho stopy.

Potichu znovu povedal jej meno. Otočili sa a pomaly, bez slov, kráčali po brehu. Z diaľky sa ozývalo volanie osamelej čajky.

 

Nominujte autora do ankety Bloger roku

Autor: Jana Melišová | středa 6.3.2024 18:31 | karma článku: 29,80 | přečteno: 815x
  • Další články autora

Jana Melišová

Šťastie na háčiku

Peter, inšpirovaný silným vzťahom s vlastným otcom, odovzdáva svoju rybársku vášeň znevýhodneným deťom a berie ich na rybárske výlety.

9.5.2024 v 12:27 | Karma: 11,09 | Přečteno: 357x | Diskuse| Společnost

Jana Melišová

Čo obdivujú Slováci na Čechoch

Nie je žiadnym tajomstvom, že i mnoho rokov po rozdelení, sa oba národy navzájom porovnávajú, súťažia a robia si zo seba srandu.

6.5.2024 v 23:07 | Karma: 21,28 | Přečteno: 737x | Diskuse| Společnost

Jana Melišová

Každý máme svoje Westerplatte

Westerplatte je poľský polostrov vybiehajúci z pevniny do Baltského mora. V jeho tesnom susedstve sa nachádza mesto Gdaňsk.

30.4.2024 v 12:52 | Karma: 15,36 | Přečteno: 518x | Diskuse| Společnost

Jana Melišová

Máš padáka!

Hovorí sa, že najťažšie sa nám prekonávajú prekážky, ktoré sa nám zdajú nezdolateľné. Niečo na tom bude.

23.4.2024 v 14:42 | Karma: 24,25 | Přečteno: 2638x | Diskuse| Poezie a próza

Jana Melišová

Keby bol chlapec hlúpy, tak to neriešim

Kam smeruje liberálna demokracia? K rozvoju človeka alebo k jeho úpadku? Jestvujú sú riziká slobody?

16.4.2024 v 21:36 | Karma: 24,84 | Přečteno: 1579x | Diskuse| Společnost
  • Nejčtenější

Přes Česko přešly bouřky s krupobitím. Dálnici D1 pokrylo bahno a větve

6. května 2024  15:47,  aktualizováno  7.5

Do Česka přišly přívalové deště, na některých místech padaly i kroupy. Hasiči hlásili desítky...

NATO určilo červené linie. Má dva scénáře zásahu proti Rusku, píší média

6. května 2024  12:35

Premium Severoatlantická aliance připravila krizové scénáře „červených linií“, při jejichž překročení...

S babičkou nepřežila nehodu ani vnučka. Její orgány zachránily tři jiné děti

6. května 2024  12:02,  aktualizováno  13:46

Nehoda z Čáslavic na Třebíčsku si vyžádala druhou oběť. Auto tam minulý čtvrtek zatím z...

Experta Antoše srazilo auto. Je mimo ohrožení života, MS komentovat nebude

13. května 2024  18:48,  aktualizováno  19:07

Hokejový expert České televize Milan Antoš už na domácím světovém šampionátu komentovat nebude. V...

Novotný je na vyhazov z ODS. Výroky o Slováčkové překročil hranici, řekl Benda

12. května 2024  12:11

Starosta Řeporyjí Pavel Novotný překročil hranice, které by se překračovat neměly, kritizoval v...

Fritzlovi opět povolili přesun do běžného vězení. Na svobodu ho pustit nechtějí

14. května 2024,  aktualizováno  11:33

Na doživotí odsouzený Rakušan Josef Fritzl, který 24 let věznil a znásilňoval svou dceru, se ze...

Polovina umírajících by potřebovala přístup k paliativní péči, říkají experti

14. května 2024  11:32

Pro více než polovinu umírajících by byla vhodná nějaká forma paliativní péče, tedy přístupu...

Putin udělal z Patruševa svého poradce, vzal k sobě i možného následníka

14. května 2024  11:30

Ruský prezident Vladimir Putin jmenoval dosavadního tajemníka ruské bezpečnostní rady Nikolaje...

Meteorologové prodloužili výstrahu před požáry. Hrozí hlavně v Čechách

14. května 2024  11:26

ČHMÚ prodloužil kvůli suchu a větru varování před požáry. Na severu Čech potrvá nebezpečí do pátku,...

Akční letáky
Akční letáky

Prohlédněte si akční letáky všech obchodů hezky na jednom místě!

  • Počet článků 187
  • Celková karma 26,82
  • Průměrná čtenost 1095x
Študovala psychológiu, právo a ekonómiu. Profesne sa pohybuje v ekonomickej oblasti.

Hovorí, že približne tridsať centimetrov z hlavy do srdca je najdlhšia púť, ktorá nás čaká na ceste životom.

"Úsmevy, ktoré rozdávaš, slzy, čo plačeš, všetko, čo dosiahneš, všetko, čo uvidíš, to bude tvoj život.
Preto sa rozhliadni a vyber si svoju zem, kde budeš dlho žiť a vysoko vzlietneš." (Pink Floyd)

Seznam rubrik